Billy Talent – Benjamin Kowalewicz

BILLY TALENT: Chceme spraviť tú najlepšiu šou, akú môžeme

Jedna z najlepších súčasných punkrockových kapiel na svete. To sú Kanaďania BILLY TALENT, ktorí sa v júli vrátia na Slovensko, aby svoj posledný album Afraid Of Heights predviedli aj v Trenčíne. Spevák Benjamin nám prezradil niečo o albume, o zdravotnom stave bubeníka Aarona, ktorý s kapelou momentálne nevystupuje kvôli roztrúsenej skleróze, ale aj čosi o koncertoch na Slovensku. 

Najskôr sa poďme porozprávať o vašom poslednom albume Afraid Of Heights. Aké ste mali očakávania pred jeho vydaním? Boli reakcie fanúšikov či kritikov lepšie alebo horšie, ako ste čakali?
Reakcie fanúšikov aj kritikov boli úžasné. Je vždy pekné, keď si ľudia vážia, čo robíte. Pre nás je najdôležitejšie, že skladby z nového albumu spolu dobre sedia s tými staršími, keď ich hráme naživo už asi rok. A moje očakávania? Vždy je to rovnaké, keď vydávate nový album. Ste sebaistí a nadšení podeliť sa s tým, na čom ste pracovali. Ale tiež ste trochu nervózni, pretože ukazujete ľuďom, čomu ste zasvätili svoj život posledné dva roky, a či sa im to bude páčiť. Takže áno, bol som veľmi šťastný z reakcií.

Viem, aká je myšlienka albumu, ľudia sa boja rôznych vecí. Ale prečo ste za názov zvolili práve Afraid Of Heights (strach z výšok)? Má niekto z kapely strach z výšok? Alebo aké fóbie trápia členov kapely?
Rovnomenná skladba na albume je venovaná ľuďom a spoločnosti a ich strachu vziať to na vyššiu úroveň – snažiť sa byť najlepší, akí môžeme, tou verziou nás, ktorou môžeme byť. A či má niekto z nás nejakú fóbiu? Nie som si úplne istý. Ja až tak nemám rád žraloky, ale nepovedal by som, že mám z nich paniku.

Artwork albumu pripomína akúsi ruskú propagandu. V jednom rozhovore ste povedali, že sa vám táto pripomienka páči. Prečo?
Obal albumu… Vyzerá to skoro ako vintage, starý, ruský artwork. Pretože keď sme pracovali na nahrávke, nápady, ktoré sme videli, boli výrazne červené, žlté, čierne, niečo ako pochodovanie… Našťastie sme natrafili na chlapíka, ktorého sme našli v knihe s rockovými plagátmi, jeho meno je Igor Hofbauer. Trvalo nám dva týždne, kým sme ho „vystopovali“ a našli. Nikdy predtým nič takéto nerobil. Dali sme mu texty, zahrali skladby, povedali sme mu, nad čím rozmýšľame a nechali sme ho tak. On prišiel s individuálnymi kresbami pre každú skladbu a artwork albumu je vlastne kúsok každej skladby v jednom obrázku. A my sme boli absolútne unesení, pretože je to ako kresba či karikatúra, ale je to aj realistické. Je v tom veľa vypovedané, v jednom obrázku. Sme naň veľmi hrdí a ľudia o ňom veľa hovoria.    

Áno, je naozaj vydarený. Tento posledný album vám vyšiel v júli minulého roka. Ale vaši fanúšikovia sa už určite tešia na ďalší. Už ste rozmýšľali o ďalšom kúsku vašej diskografie?
Keď mám byť úprimný, nie. Dlho sme boli na turné a ledva sme sa vrátili, asi pred tromi týždňami. Máme teraz pár mesiacov voľno, chceme si užiť byť doma a vydýchnuť si. Ale všetci z kapely budeme komunikovať, stretávať sa, takže kto vie. Ale momentálne nemáme žiadne nové skladby. 

Ako sa má váš bubeník Aaron? Je už jeho zdravotný stav lepší? Je šanca, že ho čoskoro opäť uvidíme na pódiách?
Vedie si dobre, jeho choroba sa nezhoršuje. Robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa vrátil. Sme veľmi optimistickí. Rozhodne sa cíti lepšie ako pred rokom, ale nemyslím si, že teraz je tam, kde by chcel byť, tak naozaj tvrdo pracuje, aby sa tam dostal. Momentálne však nebude schopný hrať s nami. Dúfame, že po liečbe bude pripravený na ďalšie nahrávanie.

Aký je hlavný rozdiel medzi živým hraním alebo nahrávaním s Aaronom a s Jordanom Hastingsom?
To je dobrá otázka. Úprimne, s Aaronom hrávam od mojich štrnástich – pätnástich rokov, ešte aj v mojej prvej kapele sme boli spolu aj s Jonom. Takže s Aaronom hrávam asi 26 rokov. Je tam prirodzená chémia, niečo nevyslovené. Ja viem, čo bude robiť, on vie, čo budem robiť ja. To je niečo, čo nedosiahneš vo vzťahu len tak. Skutočné vzťahy sa časom vyvíjajú. A Jordan… Mám rád Jordana. S ním ako osobou som sa o dosť zblížil a je ku*evsky fenomenálny bubeník. Je absolútne neuveriteľný. Jeho prevedenie našich piesní je skvelé, má veľký rešpekt voči tomu, čo urobil Aaron a snaží sa v tom ostávať, ale priniesol do toho veľa svojho, čo je výnimočné. Je to veľmi poučujúca skúsenosť. Nielen pre kapelu, ale aj pre mňa ako osobu. Obidvoch chalanov mám veľmi rád a máme veľké šťastie, že máme Jordana, ktorý venuje toľko energie kapele Billy Talent.  

Kvôli tomu, že od vášho vzniku v roku 1993 ste nemali žiadne zmeny v zostave, je vaša kapela trochu raritou. Aký je váš recept na dobre fungujúce vzťahy v kapele?
Myslím, že za to môže viacero vecí. Jednou z tých vecí je rešpekt. Rešpekt voči väčšiemu dobru, nielen voči svojmu. Stať sa súčasťou vecí, ktoré sú okolo teba. Žiadne ego, veľa kompromisov, úprimnosť a naučiť sa, čo konkrétni ľudia potrebujú a čo nepotrebujú. Rešpektovať hranice. Keď vieš, že má niekto zlý deň, necháš mu priestor, nech si to vyrieši. Je to o tom snažiť sa byť dobrý človek a držať si ego na uzde.  

Na Slovensku ste hrali zatiaľ dvakrát. Ako si pamätáš na tieto návštevy?
Nemali sme tu veľa času. Pamätám si státie na pódiu s myšlienkou, že sa určite vrátime naspäť, pretože publikum v malom klube v Bratislave (MMC) bolo naozaj skvelé. Viackrát sme sa snažili prísť späť a sme šťastní, že sa budeme môcť vrátiť v lete. Je to krásna krajina s príjemnými ľuďmi. Ľudia, ktorých sme stretli, boli veľmi milí, štedrí a zanietení. Veľmi sa tešíme na návrat.

Čo pripravujete pre svojich fanúšikov, ktorí prídu na váš koncert v júli v Trenčíne?
Chceme spraviť tú najlepšiu šou, akú môžeme. A veľmi si to užiť. A vy, ľudia, prineste dobré vibrácie, energiu a užite si toľko zábavy, koľko budete vládať.

Na Slovensku sú stále ľudia, ktorí Billy Talent nepoznajú. Ako by si pre nich opísal jednou vetou celú kapelu a jednotlivých členov kapely?
Bože, ja neviem. Kapela je jednoducho rocková. Čo povedať na chalanov? Jon je makač, Ian je vizionár a Jordan je energia.

A ty?
Ja som blázon, som šialený.  

Ktorá je podľa teba vaša najlepšia skladba a ktorá je tvoja osobne najobľúbenejšia?
Nemám jednu najobľúbenejšiu skladbu. Sú skladby, ktoré v mojom živote rezonujú viac, napríklad Pins And Needles z albumu Billy Talen II, White Sparrows z Billy Talent III, Cure For The Enemy z Dead Silence a Ghost Ship For Of Cannibal Rats z najnovšieho albumu. Je teda viacero piesní. Ale mám rád všetky, no niektoré ti prosto dávajú väčší význam.

Ja  som vás prvýkrát videla, keď ste predskakovali Green Day v roku 2010 v Prahe. Minulý rok ste otvárali v Toronte koncert pre reunion zostavu Guns N‘ Roses, čo je naozaj veľká vec. Aké to bolo?
Bolo to skvelé. Bol to obrovský štadión v našom domácom Toronte, čo bolo fajn. Mali sme to šťastie hrať v minulosti s Duffom (McKaganom). Duff je veľmi dobrý chlap. Ak mám byť úprimný, myslím, že on bol dôvod, prečo sme sa dostali na túto šou. A, samozrejme, manažér. Bol to úžasný deň, úžasná šou. Sme veľkí fanúšikovia Guns N‘ Roses, takže bolo skvelé byť toho súčasťou. Je to niečo, čo si zapamätáte navždy.   

Keby si si mal vybrať len jednu kapelu z celého sveta, ktorá by mala predskakovať Billy Talent, ktorá by to bola?
Myslíš nejakú novú kapelu, ktorá by mohla pre nás hrať?

Môže to byť akákoľvek kapela, ktorú by si chcel mal s vami na spoločnom pódiu.
Nejaké kapely, s ktorými by som rád išiel na turné? Napríklad Pearl Jam, Foo Fighters, Green Day, Rise Against, Anti Flag a Kendrick Lamar.

Keď sme už na konci… Chcel by si niečo odkázať našim čitateľom?
Vidíme sa už čoskoro…