Rhapsody – Luca Turilli

LUCA TURILLI: Bude to pravdepodobne moja posledná šou nielen s Rhapsody, ale celkovo v metale

Onedlho bude aj Zvolen poctený symfonicko-powermetalovou návštevou kapely RHAPSODY, v ktorej opäť spojili sily gitarista Luca Turilli a spevák Fabio Lione, aby spoločne oslávili výročie svojho debutového aj druhého, prelomového albumu. A okrem toho, že je to reunion a výročie, bude to zároveň aj rozlúčka. 20th Anniversary Farewell Tour zasiahne Slovensko už 10. marca.

Pri tejto príležitosti sme si zavolali s Lucom Turillim, ktorý aj napriek technickým prerušeniam hovoru s veľkým nadšením rozprával o prebiehajúcom turné, o svojej láske k filmom, ale aj o minulosti či budúcnosti Rhapsody. A porozprával aj svoju skúsenosť so slovenskými policajtmi.

Ako zatiaľ prebieha vaše „reunion výročno-rozlúčkové“ turné?
Sme veľmi, veľmi až extrémne šťastní, pretože je to oveľa väčšie, ako sme čakali na začiatku. Najskôr sme si mysleli, že odohráme len nejaké festivaly, ale bolo to veľké, ľudia na nás čakali, tak sme sa rozhodli, že to bude trvať dlhšie. Po roku sme stále tu, hráme, budúci mesiac nás čaká Európa a budeme aj vo vašej krajine.

Bude to skvelé. Je to pre teba stále tá istá mágia na pódiu, ako bola kedysi?
Povedal by som, že je to lepšie. Vtedy sme boli mladí a trošku idioti. Po toľkých rokoch, kedy sme sa nerozprávali a vymenili si s Fabiom len pár mailov, trávime teraz spolu veľa času a všetko ide dobre.

Ako si sa za tých posledných 20 rokov zmenil? Teda okrem toho, že už nie si idiot.
Myslím, že nastalo veľa zmien. Hudobne som sa veľmi nezmenil v zmysle, že ten základný koncept hudby a textov je stále tu. Dospel som, naučil som sa žiť inak, pretože život je krásny a musí sa užívať na maximum. Rešpektovať všetkých a rešpektovať seba. Dať do toho maximum. Povedal by som, že som múdrejší. Keď si mladý, necítiš to utekanie času. Keď dosiahneš určitý vek, pochopíš, že musíš robiť múdrejšie rozhodnutia pre druhú časť svojho života. Každé rozhodnutie ťa posúva určitým smerom. Takže sa musíš rozhodovať opatrne.

To sú naozaj múdre slová. A čo fanúšikovia? Ako sa oni zmenili za tie dve dekády? Vnímaš ich teraz inak?
To je pekná otázka. Zistili sme, že ľudia, ktorí prišli na naše koncerty, najmä teraz v Amerike, nie sú tí, ktorých sme tam očakávali. Neboli tam len fanúšikovia v našom veku, ale našli sme tam novú generáciu fanúšikov Rhapsody. Nie je to len generácia, ktorú sme ovplyvnili. Je to úžasné, naša hudba prehovára na rôznych ľudí rôzneho veku a ja ako skladateľ som na to hrdý.

To musí byť pre muzikanta ten najlepší pocit.
Samozrejme. Cítim sa síce skvelo aj tak, ale je úžasné vidieť, že tvoja hudba prežíva svoj vek.

A keď je teraz všetko také lepšie, máš aj ty lepší pocit, keď vychádzaš na pódium?
Teraz je to o dosť lepšie. Keď sme začínali, robili sme množstvo chýb. Robili sme zlé rozhodnutia, aj nie dobré pre biznis. Teraz je to iné. Naše vystúpenie je lepšie, pretože vieme, ako sa vyhnúť chybám. Skúsenosti, ktoré získaš, ťa naučia viac si vážiť to, čo robíš. Vtedy sme si priadne neuvedomovali, čo robíme. Teraz aj na to pódium prichádzame inak. Nemáme už ten mladícky postoj, ktorý viedol k toľkým chybám. Teraz sa mi to viac páči, je to serióznejšie.

Bývaš niekedy aj nervózny pred vstupom na pódium?
To nie. Už máme za sebou určité skúsenosti a len si to užívame. Byť na pódiu je teraz už len čistá zábava. Aj keď ja nie som veľmi živý muzikant. Ak mám byť úprimný, viac sa cítim ako skladateľ a musím sa 20 rokov ako keby nútiť ísť na pódium. Aj keď to mám rád, hrať pred ľuďmi hudbu, ktorú som zložil. Ale veľakrát tento život na turné nie je práve moja najobľúbenejšia vec. Preferujem skôr byť doma a skladať hudbu. Ale teraz je to na pódiu naozaj zábava.

A čo bude, keď turné skončí?
Bude koniec Rhapsody. Z mojej strany. S tým sme chceli byť „na čistom“ už pred rokom, keď sme ohlásili turné. Chceli sme zahrať len pár festivalov, potom to prerástlo v niečo väčšie. Ale toto sú skutočne posledné šou. Posledné prekvapenie, rozlúčkový darček. Potom všetko nadobro skončí, pretože som zamestnaný inými projektmi. Budem robiť úplne iné veci, niečo ako rockový symfonický projekt s Fabiom. Vždy sme chceli urobiť projekt alebo kapelu v štýle Queen. Myslím si, že v súčasnej hudbe niečo chýba, kompozície nie sú veľmi kreatívne. Takže toto by mohlo byť niečo. Okrem toho mám aj nejaké popové projekty. Takže neviem, kedy presne, ale sme blízko ku koncu nášho Rhapsody.

Musím sa opýtať… Prečo je väčšina setlistu tvorená skladbami z druhého albumu Symphony Of Enchanted Lands a nie z debutu Legendary Tales? Keďže ten v roku 2017 oslávil 20 rokov, kedy turné začalo.
Rozhodli sme sa urobiť v prvom rade poctu albumu, ktorý kapele priniesol skutočný úspech. Legendary Tales bol náš prvý a bol úspešný, ale ten druhý urobil Rhapsody slávnymi vo svete. Takže v určitom zmysle to bolo logické, pretože väčšina fanúšikov zbožňuje Symphony Of Enchanted Lands. V prvej časti sme hrali celý album a prezentovali to ako niečo špeciálne. Teraz sme trochu upravili setlist kvôli fanúšikom. Teraz je náš setlist bohatý a robí radosť množstvu fanúšikov. Sú tam aj nejaké prekvapenia, niektoré skladby, ktoré sme často nehrávali. Bude tam kúsok z každej hudby Rhapsody.

A ty máš ktorý album z týchto dvoch radšej? Respektíve, ku ktorému máš lepší vzťah?
To je ťažké povedať. Legendary Tales je spojený s množstvom emócií, pretože to bol prvý album. No boli sme mladí idioti a keď sme vydali album, nevedeli sme, čo očakávať. Predalo sa milión kópií, album bol na trhu veľmi úspešný, ale my sme čakali viac. Nikdy sme si nejako neužili ten moment. Ale boli to veľké emócie, to si pamätám. Náš druhý album, ktorý nás vlastne dostal do sveta, bol veľký skok. Je to špeciálny album, je tam veľa skladieb, ktoré mám rád. A aj po čase, keď ich počujem, tak si myslím, že sú skvelé.

Poďme sa teraz trochu porozprávať o tebe a Slovensku. Bol si u nás už niekoľkokrát. Máš na tieto návštevy nejaké milé alebo vtipné spomienky?
Nevedel som, čo mám od Slovenska očakávať. Moja prvá spomienka je vlastne dosť zlá. Už si ani nepamätám, kde v Európe som bol, ale musel som sa dostať autom do Nemecka cez Slovensko a Česko. Cez Slovensko to bola najkratšia cesta, ale rýchlo som to oľutoval. Trikrát ma zastavili policajti a musel som platiť, už si ani nepamätám koľko, len preto, že som prekročil rýchlosť o 10 km/h. Hovoril som si, že policajti na Slovensku sú riadne poctiví. A keď som musel prejsť cez hranicu, bol tam chlapík, ktorý mi dával jasné znamenia, ktorým som ale nerozumel. Chcel peniaze za to, aby ma cez tú hranicu pustil. Vtedy som si povedal: Ok, už pôjdeme len tourbusom, nikdy viac mojím autom. Ale čo sa počíta, to sú ľudia. Ľudia, ktorých si pamätám z koncertov, boli úžasní. Preto sa vždy radi vraciame počas každého turné.

A keďže si tu už bol viackrát, skúšal si niečo z našej tradičnej kuchyne? Napríklad halušky alebo nejaký alkohol?
Asi tak pred dvadsiatimi rokmi, keď Rhapsody začínalo, ochutnal som slivovicu. Bolo to naozaj veľmi dobré. Ale teraz je to už 15 rokov, čo nepijem. Ale pijem kolu.

Čo môžu očakávať vaši fanúšikovia, ktorí prídu na koncert vo Zvolene?
Veľmi špeciálny večer. Bude to pravdepodobne moja posledná šou nielen s Rhapsody, ale celkovo v metale. Zdvojnásobuje mi to emócie a myslím si, že to bude špeciálne pre každého fanúšika. Bude mať unikátnu šancu vidieť naposledy takmer originálnu zostavu Rhapsody hrať úspešné hity kapely. Bude tam neuveriteľná atmosféra. Pre nás to bude na pódiu magická chvíľa, byť pred slovenskými fanúšikmi.

Ale fanúšikovia neuvidia Alexa Staropoliho… Kde vlastne teraz je?
Netuším. Pred rokom sme ho niekoľkokrát žiadali, aby sa zúčastnil turné, ale nikdy nechcel. Na Facebooku zverejnil video, kde vysvetlil, že sa chce sústrediť na jeho kapelu Rhapsody Of Fire. Rešpektovali sme to, bez problémov.

Chýba ti na pódiu?
Samozrejme, bolo by skvelé vrátiť kompletný pôvodný line-up, ale nie je to možné. Chýba mi veľmi a tiež fanúšikom. Ale ľudia sú šťastní aj tak, a to je pre nás dôležité.

A čo tvoje vlastné Rhapsody? Aká je budúcnosť tejto kapely?
Na konci turné bude pre mňa aj koniec Rhapsody a na 99% nebudem pokračovať ani s Luca Turilli’s Rhapsody.

Ale turné ešte nekončí… Ako vyzerá tvoj bežný deň na cestách?
Rhapsody sú známi ako jedna z najnudnejších kapiel. Ale je dosť rozdiel medzi tým, čo robím ja počas turné a čo robí zvyšok kapely. Napríklad Alex Holzwarth si po koncerte rád dá pár pív a užije si párty. Ja celý deň spím, potom robím na počítači, lebo vždy mám čo robiť, cvičím, meditujem, odohrám šou, zase pracujem a potom zase spím. Ostatní chalani sú iní, každý trávi čas po svojom.

Blíži sa odovzdávanie Oscarov a teba aj tvoju tvorbu veľmi ovplyvňujú filmy. Zaujal ťa nejaký v poslednej dobe?
Ó, môj Bože, tento rok mi ušlo toľko filmov, pretože som bol zaneprázdnený s reunionom. Hnevá ma to, pretože je tak veľa filmov, ktoré som chcel pozerať, ale nedalo sa. Takže čakám, kým minuloročné filmy prídu do televízie, aby som si ich pozrel. Na tohtoročnú ceremóniu odovzdávania Oscarov nebudem dobre pripravený. Každý rok pozerám množstvá filmov a mám rád asi každý žáner. A mám rád množstvo hercov. Napríklad tých veľkých hercov, ktorí hviezdili v 90. rokoch ako Schwarzenegger, Stalone. Mám rád akčné filmy, ale aj filmy ako Pán prsteňov, sci-fi filmy, filmy o mimozemšťanoch, so špeciálnymi efektmi, „marvelovky“,… Ale myslím si, že hudba vo filmoch bola pred pár rokmi lepšia ako teraz. Mám rád hudbu od skladateľov ako John Williams, Danny Elfman,… Koncom 90. rokov som začal objavovať svet soundtrackov a v tom čase sa mi všetky páčili. Teraz sú tie soundtracky veľmi rýchle a je rarita nájsť soundtrack, ktorý by sa mi naozaj páčil.  

Máš rád aj Hansa Zimmera?
Samozrejme, je jeden z najlepších a z mojich najobľúbenejších skladateľov. Na Vianoce som dostal darček od mojej priateľky – DVD Hansa Zimmera Live In Prague a bolo to úžasné. Toto by som chcel robiť v mojej druhej časti života. Takýto druh hudby. Hrať s orchestrom, mať okolo seba známych muzikantov a ja by som bol, samozrejme, skladateľ. Toto by bola skvelá perspektíva.

Chcel by si skladať hudbu aj priamo pre filmy?
Mal som už takú možnosť, ale odmietol som to, pretože je to iný trh. V Rhapsody mám úplnú slobodu, a to je skvelé. A keby som chcel vstúpiť na filmový trh, musel by som začínať znovu od nuly. Keby som v budúcnosti našiel nejaký projekt, kde by mi dali slobodu, aby som do toho vložil svoju dušu a srdce, pretože to je moja priorita, keď robím hudbu, potom by som do toho išiel. Ale keby mi niečo prikazovali a bol by som ako otrok, tak by som radšej robil na iných projektoch, kde by som mal voľnú ruku.

A keby si takúto možnosť voľnosti dostal, pre aký film by si chcel zložiť hudbu?
Mám rád filmy ako Oblivion s Tomom Cruisom alebo filmy o mimozemšťanoch. Terajšie soundtracky sú také hybridné. Orchester prepojený s modernými zvukmi. Aj keď počúvaš posledné Zimmerove soundtracky, napríklad pre Amazing Spider Man 2. To je rock s modernými zvukmi a s orchestrom, všetko zmiešané dokopy. To sa mi naozaj páči. Môj najobľúbenejší soundtrack je k filmu Matrix Reloaded.

A mimo filmov a sountrackov, je nejaká kapela alebo interpret, ktorí ťa v poslednej dobe zaujali?
Áno, som veľký fanúšik Muse. A moje najobľúbenejšie speváčky sú Adele a Sia.

Naozaj?
Skutočne, dotýkajú sa môjho srdca a duše.

Je to pre mňa trochu prekvapujúce. Nepripadáš mi ako ten typ, čo má rád Siu.
Niektoré jej piesne sú fantastické. Nemám rád kompletné albumy, ale niektoré piesne sú paráda. Aj preto robím teraz jeden popový projekt v štýle Adele. Zbožňujem jej hlas, doháňa ma k plaču. Piesne ako Skyfall alebo Set Fire To The Rain sú pre mňa majstrovské diela. Chcel by som zložiť niečo v podobnom štýle.

Je to zaujímavé, keďže si už dve desiatky rokov súčasťou metalovej scény. Je za tebou množstvo práce a si jedným z ľudí, ktorí ovplyvňovali celý metalový žáner. Aký je to pocit?
To, čo sme za 20 rokov urobili, je dôležité. Ovplyvnilo to veľa kapiel. Množstvo kapiel symfonického power metalu sa sformovalo vďaka nám. Ale teraz je boom internetu, a to celé komplikuje. Nielen pre nás, ale aj pre iné kapely. Symfonický metal utrpel jednu z najväčších škôd. Investovali sme veľa osobných financií do albumov. Teraz sa albumy nelegálne sťahujú. Súčasné kapely sa cez internet ľahko odprezentujú a vie sa o nich. Pre kapely ako Rhapsody to bola kedysi veľká investícia – ekonomická aj osobná. Ale teraz počúvame, aj na tomto turné, aká bola naša hudba pre ľudí dôležitá. Ja delím hudbu na dobrú a zlú. A vyzerá to tak, že naša hudba sa ľudí dotkla, pomohla im prekonať osobné problémy, rodinné problémy, problémy s drogami. A toto je to najväčšie zadosťučinenie.

A čo by si týmto mladým kapelám, ktoré spomínaš, poradil?
Toto je ťažká otázka. Už to nie je také, ako keď sme začínali my. Teraz sú milióny kapiel, je ľahšie zložiť album vďaka rôznej digitálnej pomoci, ale je ťažšie presadiť sa ako hudobník na trhu. Vydavateľstvá prideľujú menšie rozpočty. Ale kapely zase nemusia toľko investovať do štúdia a do toho, aby dostali hudbu k ľuďom. Keď sme začínali my, nebol žiadny internet. Ľudia si albumy kupovali, takže sme sa mohli hudbou živiť. Teraz to je už skôr rarita. Ani metalové vydavateľstvá nevedia, ako dlho bude ešte metal prežívať. Ale to je problém hudby všeobecne, nielen metalu.

Čo si myslíš ty, ako dlho bude metal prežívať?
Dobrá otázka. Netuším… Môžem povedať niečo, čo dodá nádej, ale klamal by som sám seba. Realita nahrávacích spoločností je iná. Pre veľa kapiel je hudba teraz len hobby. Ak je hudobný štýl braný ako hobby, nevenuješ mu až toľko času. Napríklad z môjho pohľadu by nový album Rhapsody nebol možný z ekonomického hľadiska. Stálo by to toľko peňazí a na konci by sme len stratili. Roky som prichádzal o osobné financie. Keď je to hobby, je to aspoň niečo, ale nie niečo, čo by sa dalo brať ako profesia, ako tomu bolo kedysi. Mladí ľudia považujú hudbu za niečo, čo môžu dostať zadarmo. To mení celú situáciu pre kapely. Aj situáciu pre Rhapsody, aby mohlo pokračovať.

A tým sme sa dostali ku koncu. Chceš ešte niečo odkázať čitateľom a svojim slovenským fanúšikom?
Absolútne! Toto bude super unikátna akcia, pretože to môže byť skutočne posledná šou na Slovensku. Na tomto turné posledná bude, či sa uvidíme ešte potom, to nie je teraz isté. Nechcel by som, aby slovenskí fanúšikovia premeškali príležitosť vidieť mňa, Fabia a ostatných hrať staré hity Rhapsody. Spoločne sa podelíme o jedinečné emócie.