Suzi Quatro

SUZI QUATRO: Keď idem na pódium, idem tam ako kráľovná rock n‘ rollu

Existuje snáď niekto, kto by nepoznal speváčku a basgitaristku SUZI QUATRO? Táto neprehliadnuteľná dáma sa zapísala do rockovej histórie veľkými písmenami nielen nezabudnuteľnými piesňami, ale aj ikonickou koženou kombinézou či nezameniteľným prístupom. V auguste príde do Serede, aby nás presvedčila, že aj žena vo veku 68 rokov dokáže urobiť jedinečnú rockovú šou. A to bol hlavný dôvod, prečo sme zdvihli telefón a prehodili so Suzi pár slov o tom, čo bolo, čo bude a na čo sa v Seredi môžeme tešiť. A vedeli ste, že jej udelili čestný doktorát?

Si v hudobnom biznise viac ako 50 rokov. Na začiatok sa teda musím opýtať – aký je to pocit? Je to rovnako zábavné, ako to bolo na začiatku kariéry?
Robím to už od roku 1964, čo je 54 rokov. Je to v mojom srdci, v duši, narodila som sa pre to, aby som robila, čo robím. Nepotrebujem peniaze. Nepotrebujem peniaze už roky. Robím to, pretože to milujem. Mala som veľké šťastie, že som si našla svoju cestu v živote už taká mladá.

Dávajú ti titul kráľovná glam rocku. Cítiš sa tak? Alebo ak by si mala povedať, že si kráľovná niečoho iného, čo by to bolo?
Ja som vlastne nikdy nebola glam. Nikdy som nemala ani make-up. Chlapci mali make-up a ja som nemala nič. Nikdy som veľmi glamrockovo nevyzerala, aj keď som mala koženú kombinézu, no to nebol glam. Označujú ma glamom, pretože moje hity sú z toho obdobia. No som viac rock n‘ roll. Keď idem na pódium, idem tam ako kráľovná rock n‘ rollu.

Okrem toho, že si kráľovná, máš aj doktorský titul. Bol ti udelený čestný doktorát za prínos pre hudbu, a to aj napriek tomu, že ani nemáš dokončenú strednú školu. Na ceremónii pri udeľovaní si mala veľmi inšpiratívnu reč. Pomyslela si si niekedy, že by sa ti mohlo dostať takejto pocty?
Bolo to úžasné, dojalo ma to, že som to dostala, keď som vlastne ani nedokončila strednú školu. Beriem to ako veľký kompliment mojej práci v hudobnom biznise. Nikdy som si nemyslela, že by som mohla niečo také dostať a som z toho veľmi, veľmi šťastná.

V tej reči si povedala, že keď si bola malá, chcela si byť ako Elvis, aj keď si dievča. Cítiš sa dnes ako Elvis v ženskom tele?
Mala som spojenie s Elvisom od mojich šiestich rokov. V šiestich rokoch ma „osvietilo“. Zostal so mnou celý život. Takže áno, cítim tú časť, ktorú spravil.

Na ktoré ocenenie, ktoré si dostala, si najviac hrdá? Máš čestný doktorát z hudby, bola si uvedená do Rock n‘ rollovej siene slávy, máš cenu Woman Of Valor,…
Som hrdá na všetko, čo som dosiahla. Ale to, čo ma najviac zasiahlo, bol práve ten doktorát. Bolo to nečakané.

Svoju kariéru si začala v čisto dievčenskej kapele The Pleasure Seekers so svojimi sestrami a raz si povedala, že bolo pre vás v 60. rokoch jednoduché dostať koncerty. Ani v súčasnosti nie je veľa čisto dievčenských kapiel, ale aj keď sa nejaká objaví, nie je to už také unikátne, ako to bolo v tých časoch. Myslíš si, že teraz je pre takéto kapely ťažšie vydobyť si svoje miesto na rockovej scéne?
Myslím si, že teraz je pre akúkoľvek kapelu ťažšie nájsť si svoje miesto na scéne, pretože hudobný priemysel sa zmenil a už teraz nie je toľko koncertov ako kedysi, keď som bola tínedžerka. Vtedy bolo množstvo miest, kde ste mohli hrať a naučiť sa, čo robiť. Teraz ich už toľko neexistuje. Takže ani kapely už nie sú rovnaké. Nie je to jednoduchá práca a aby som povedala pravdu, nie veľa žien to chce robiť. Musia tomu byť oddané, vzdať sa veľkej časti svojho života. Je to zamestnanie 24/7. Celkovo teraz nevidím vyrastať veľa dievčat-hudobníčok. Ani si teraz na žiadnu nespomeniem. Takže je to stále ojedinelé a ja som v tomto unikát.

Ako si vedela, že chceš hrať práve na basgitaru a nie na iný nástroj, ktorý si už ovládala?
Keď som bola mladá, hrala som na perkusie, mala som hodiny klavíra. Keď sme založili kapelu, mala som 14 a všetci kričali, na ktorý nástroj chcú hrať. Ja som nebola dosť rýchla a moja staršia sestra mi povedala, že budem hrať na basgitaru. Ja som povedala ok. Ale dobré na tom je, že som potom dostala basgitaru od môjho otca, dala si ju na seba a bolo to absolútne perfektné. Bola som to ja.

Bol to jednoducho osud. Okrem basgitary je tvojím znakom kožená kombinéza ako Catwoman. Cítila si sa v nej niekedy ako superhrdinka? Lebo mnohé ženy ťa tak určite vnímali.
Som šťastná, že som inšpiráciou pre veľa ľudí, nielen žien. Ale to, čo som vždy zastávala, je, že nezáleží na tom, čo máš oblečené, len buď tým, kým si. Hovorila som to aj vo svojej reči na ceremónii. Len žiar. Čokoľvek máš, nechaj to žiariť. Za tým si stojím.

To sú pekné slová.
Jasné. Nezáleží na tom, či chceš byť žienka domáca, fakt nezáleží. Čímkoľvek chceš byť, buď tým so všetkým, čo v tebe je.

Veľmi múdre slová. Prejdime teraz trochu k blížiacemu sa koncertu. V auguste máš naplánovanú tretiu návštevu Slovenska za posledné tri roky. Čo sa ti u nás páči?
Mám to u vás rada, je tam krásne. Vždy, keď prídem, teším sa z krásnej geografickej polohy. Teším sa k vám. Nestrávila som tam veľa času, takže vždy je to pre mňa ešte nové, keď prídem.  

Plánuješ na tento koncert v Seredi niečo špeciálne?
Celý bude špeciálny. Mám dlhú šou, uvidíte zo mňa všetko. Budem hrať na klavíri aj na bicie. Je to rock n‘ roll, ale zároveň zábavná šou.

Tak toho sa neviem dočkať. Budú v setliste aj niektoré piesne z tvojho posledného albumu QSP s Andym Scottom (The Sweet) a Donom Powellom (Slade)?
Nie, nezahrám žiadnu z tých skladieb. To hráme len spolu. Cítila by som sa zvláštne. Mám dosť svojho materiálu, ktorý môžem hrať. Oni mi predskakovali na mojom poslednom austrálskom turné a vtedy sme tieto piesne hrali. Ale sama by som ich hrať nechcela.

Rozumiem. Ako vznikol nápad nahrať spoločný album?
Bol to nápad môjho manžela. Je veľmi úspešný promotér a neustále nás „bookuje“ – mňa, Slade, The Sweet. On prišiel s nápadom, že my traja by sme boli veľmi dobré trio a mal pravdu. Od prvej sekundy, keď sme vošli do štúdia, to bolo, ako keby sme spolu hrali odjakživa. 

Pracuješ aj na novej sólovej doske?
Áno, ale mám rozbehnutých veľa projektov. V auguste idem nahrávať tri mnou napísané skladby, potom mám ďalšie nápady s Mikeom Chapmanom. Takže plánujem. Nedávno, minulý rok, som vydala svoju prvú knihu poézie Through My Eyes a prvý román The Hurricane. Mala som toho veľa a stále píšem piesne. Mám teraz veľmi kreatívnu fázu.

Musím sa priznať, že tvoj román som zatiaľ nečítala, no keď som čítala anotáciu, o čom kniha je, hneď som si tam všimla množstvo autobiografických prvkov. Všimla som si správne?
Bol to môj prvý pokus napísať vymyslený román, takže som si nechala poradiť od Jackie Collins, tá už zomrela, ale bola to slávna spisovateľka. Povedala mi, aby som sa odrazila od toho, čo poznám. Takže som použila určité prvky zo mňa, ale keď čítaš knihu, tak tam nie je nič ako ja. Použila som to len ako štartovací bod – hlavná hrdinka je gitaristka a tak, ale inak to vôbec nie je ako Suzi.

Spomínaš, že máš veľmi kreatívnu fázu. Si speváčka, basgitaristka, skladateľka, spisovateľka, herečka, máš šou v rádiu… Snívaš ešte o nejakej profesii, ktorú by si si chcela vyskúšať?
Vieš, mala som to šťastie, že som v mojej kariére mohla robiť všetko. Som umelec v takom staromódnom zmysle slova. Vždy musím niečo vytvárať, dokonca kreslím aj vlastné vianočné pohľadnice. Som veľmi kreatívna osoba a stále musím niečo robiť – písať, robiť na nových skladbách a tak ďalej. Neviem, či ostalo ešte niečo, čo by som nerobila. Jednoducho to robím, kým môžem.

V súčasnosti je taká doba, že zažívame veľa reunionov kapiel a podobne. Rozmýšľala si niekedy o akomsi reunione The Pleasure Seekers s tvojimi sestrami? Že by ste urobili nejakú špeciálnu šou s najznámejšími skladbami?
V prvom rade, my sme nikdy nemali žiadne hity. Boli sme úspešná kapela, ale nikdy sme nemali úspešnú nahrávku. Párkrát som ich zobrala na šou, aj do televízie pred pár rokmi. Vtedy mi televízia povedala, že počas polhodiny môžem robiť čokoľvek, takže sme si spravili so sestrami takú „Motown obnovu“, bolo to skvelé. Dve sestry mi na pár koncertoch robili vokály. Takže neviem. Nie je to úplne nemysliteľné, ale, Bože, kde by sme zobrali na to čas?

Vidím, že ten čas máš naozaj vyťažený, takže prichádzame k záveru. Chceš ešte niečo špeciálne odkázať našim čitateľom a svojim slovenským fanúšikom?
Veľmi sa teším na návrat do vašej nádhernej krajiny. A pripravte sa na rock n‘ roll!